Umenie sebaodpustenia
Priznajte to, tiež ste už v živote
urobili veci, ktoré ste potom ľutovali. Nie ste sami. Z času na čas, sa v každom
človeku ozve pokušenie urobiť niečo hlúpe či sebecké. Ak boj s týmto
pokušením prehráte, aj v zlom treba ale hľadať niečo pozitívne. V tomto
prípade sa pozitívum nazýva umenie sebaodpustenia. Odpustiť si vlastné
pošmyknutia a zlyhania býva totiž ťažšie než odpustiť inému človeku.
Kde začať?
V prvom rade si potrebujete
uvedomiť, že omyly patria k prirodzenému ľudskému správaniu. Každý má chyby
a nikto nie je dokonalý. Pochopenie vám dovolí uvoľniť sa a opäť
voľne dýchať. Ako sa však definitívne „očistiť“, vzchopiť, zahodiť sebaľútosť
a nestrácať čas aj energiu na zničenie vlastného ducha zakaždým, keď
urobíte zlé rozhodnutie?
Nebude to ľahké
Možno sa cítite tak, že vaše
chyby sú omnoho väčšie než ťuknutie auta pri parkovaní. Pravdepodobne ste
natoľko zahanbení, že si nedokážete predstaviť ako ospravedlniť napáchanú
škodu. Možno ste zranili i ľudí navôkol, možno zničili život niekomu
inému. Ale pozrime sa na to z inej stránky.
Odďaľovať odpustenie a trápiť
sa nikomu nepomôže. Nevrátite späť to, čo sa stalo. Týmto štýlom iba sabotujete
šancu naučiť sa hodnotnú lekciu sebaodpustenia a využiť ju na to, aby ste
sa podobnej chybe nabudúce vyhli. Potrebujete to vnímať ako dar. Koniec koncov,
každá minúta, ktorú strávite obviňovaním sa, je minútou ktorú neurobíte nič
správne.
Odpustite ale pamätajte!
Sebaodpustenie vám ale nedáva
právo naďalej sa chovať nepriateľsky, ani to nie je výhovorka povyšovať sa nad
inými. Cieľom nie je na chybu zabudnúť ale mať na pamäti a chovať sa
v budúcnosti tak, aby ste ju nezopakovali. V prvom rade vám má pomôcť
nevzdávať sa, neľutovať a posunúť ďalej. Rozmýšľajte, prečo ste konali
tak, ako ste konali, buďte k sebe úprimní a vymyslite alternatívy ako
ste sa naopak zachovať mali. Len takto bude lekcia účinná.