25. 07. 2020

Umenie sebaodpustenia

Priznajte to, tiež ste už v živote urobili veci, ktoré ste potom ľutovali. Nie ste sami. Z času na čas, sa v každom človeku ozve pokušenie urobiť niečo hlúpe či sebecké. Ak boj s týmto pokušením prehráte, aj v zlom treba ale hľadať niečo pozitívne. V tomto prípade sa pozitívum nazýva umenie sebaodpustenia. Odpustiť si vlastné pošmyknutia a zlyhania býva totiž ťažšie než odpustiť inému človeku.

 

Kde začať?

V prvom rade si potrebujete uvedomiť, že omyly patria k prirodzenému ľudskému správaniu. Každý má chyby a nikto nie je dokonalý. Pochopenie vám dovolí uvoľniť sa a opäť voľne dýchať. Ako sa však definitívne „očistiť“, vzchopiť, zahodiť sebaľútosť a nestrácať čas aj energiu na zničenie vlastného ducha zakaždým, keď urobíte zlé rozhodnutie?

 

Nebude to ľahké

Možno sa cítite tak, že vaše chyby sú omnoho väčšie než ťuknutie auta pri parkovaní. Pravdepodobne ste natoľko zahanbení, že si nedokážete predstaviť ako ospravedlniť napáchanú škodu. Možno ste zranili i ľudí navôkol, možno zničili život niekomu inému. Ale pozrime sa na to z inej stránky.

 

Odďaľovať odpustenie a trápiť sa nikomu nepomôže. Nevrátite späť to, čo sa stalo. Týmto štýlom iba sabotujete šancu naučiť sa hodnotnú lekciu sebaodpustenia a využiť ju na to, aby ste sa podobnej chybe nabudúce vyhli. Potrebujete to vnímať ako dar. Koniec koncov, každá minúta, ktorú strávite obviňovaním sa, je minútou ktorú neurobíte nič správne.

 

Odpustite ale pamätajte!

Sebaodpustenie vám ale nedáva právo naďalej sa chovať nepriateľsky, ani to nie je výhovorka povyšovať sa nad inými. Cieľom nie je na chybu zabudnúť ale mať na pamäti a chovať sa v budúcnosti tak, aby ste ju nezopakovali. V prvom rade vám má pomôcť nevzdávať sa, neľutovať a posunúť ďalej. Rozmýšľajte, prečo ste konali tak, ako ste konali, buďte k sebe úprimní a vymyslite alternatívy ako ste sa naopak zachovať mali. Len takto bude lekcia účinná.  

Galéria: