Otázka „prečo?“ – nepriateľ dobrého lídra
Prečo? Päť jednoduchých písmen,
ktoré sa na prvý pohľad tvária ako nevinná záležitosť. Z pozície lídra ale môžu
spôsobiť viac škody než úžitku a to i v prípade, ak sú použité neúmyselne.
Koncept „Začni s otázkou prečo“
Priniesol ho známy TED speaker
a autor rovnomennej knihy, Simon Sinek. Ide o dobre fungujúci princíp
na určenie svojich základných hodnôt, pri vedení tímu však funguje menej. Niektorí
šéfovia sa pýtajú „prečo“ iba kvôli tomu, že môžu a dovoľuje im to ich pozícia.
Otázka navodzuje výsluch, vďaka ktorému sa podriadení cítia nepríjemne. Inokedy
zase neúmyselne vytvorí priepasť, ktorá pre člena tímu znamená stres z jej
preskočenia (správnou odpoveďou) alebo potopenia.
Príklad v praxi
Stále nechápete, čo je tejto
krátkej otázke zlé? Skúste sa zamyslieť pomocou názorného príkladu. Istý šéf
technologickej firmy sa snažil svojmu tímu pomôcť, pochopiť jednotlivých členov
a spoločne prísť na to, prečo projekt, na ktorom pracovali, zaostal.
Zatiaľ čo on sa snažil dostať na koreň veci, jeho záplava otázok začínajúcich s
„prečo“, neúmyselne demonštrovala niečo, čo vyzeralo (a zamestnanci sa tak aj
cítili) ako ponižovanie. Vo výsledku chcel tím s projektom úplne seknúť
a vedúcemu prestal odpovedať, pretože správnu odpoveď na jeho záplavu
otázok nepoznali ani oni.
Čo sa vlastne deje?
Keďže jedinou logickou odpoveďou
na „prečo“ je „pretože“, odpovedajúca osoba cíti tlak, že musí odpovedať
správne. Funguje tu totiž dynamika ako medzi rodičom a dieťaťom. Ide
o čestnú komunikáciu, kde má dieťa odpovedať rodičovi tak, ako sa očakáva
(to je správna odpoveď) a zamlčí to, čo naozaj povedať chce (pretože vie,
že by konflikt pokračoval alebo by ho čakal trest). Často krát
i jednoducho mlčí.
Ako to zmeniť?
Klaďte preto otázky, ktoré
nevyvolávajú odpoveď „pretože“. Skúste zakomponovať „Čo?“ alebo „Ako?“ na
začiatku vety. V takom prípade pôjde konverzácia oveľa príjemnejšie. „Čo
môžeme urobiť, zabezpečiť, aby projekt napredoval?“. To je správny smer vedúci
k želanému výsledku.
