Klamať sa nemá, no sú prípady kedy „môžete“
Manažér dá kompliment zamestnancovi, aby pozdvihol jeho sebavedomie. Doktor dá pacientovi ružovú prognózu, aby mal nádej. Ani jeden z príkladov nemusí byť v konečnom dôsledku správnym ale ani katastrofálnym krokom. Ak chcete vedieť, či vaša lož bude považovaná za zlú voľbu, vopred sa samých seba spýtajte na 3 dôležité otázky.
1. Môžete s istotou povedať, že výsledok klamstva uspokojí oveľa viac ľudí, než výsledok pravdy? Ak nie, povedzte pravdu.
Niekedy je odpoveď na túto otázku viac než jasná. Inokedy ale váhate, a preto by ste mali požiadať o pomoc ďalšiu skupinu ľudí. Nezainteresovaná odpoveď vás môže nasmerovať správnym smerom. V prípade, že sa ani ľudia v skupinke úplne nezhodujú, povedzte vždy pravdu.
2. Viete, či osoba, s ktorou hovoríte viac preferuje komfort nad úprimnosťou? Ak to naisto neviete, buďte úprimní.
Riešenie tejto otázky je najjednoduchšie, aké len môže byť. Tu nikdy nerozhodujte sami, osoby sa jednoducho na rovinu opýtajte, či je typ človeka, ktorý chce vždy počuť veci bez prikrášlenia alebo radšej žiť vo svojej pohodlnej zóne a užívať si sladkú nevedomosť. Túto otázku by ste sa ale mali spýtať nenápadne, teda nie vo chvíli, keď v ďalšej sekunde plánujete povedať konkrétnu lož či pravdu. Musí tam byť istý časový odstup.
3. Ste si istí, že osoba, ktorej sa klamstvo týka vie, že pre ňu chcete iba to najlepšie? Ak nie, akýkoľvek pokus ospravedlniť lož bude neúčinný.
Ľudia svoje klamstvo často ospravedlňujú tým, že chceli chrániť človeka, ktorého sa lož týkala. Predtým než ale „ochranárske klamstvo“ vypustíte z úst, zamyslite sa aj nad tým, či osoba uverí, že vaša lož bola naozaj myslená v dobrom. Existuje niekoľko štúdií, kde sa dokázalo, že ľudia uveria iba tomu, s kým majú naozaj blízky vzťah alebo tomu, kto má silnú reputáciu dobrého a láskavého človeka. Vo väčšine prípadov je to ale úprimnosť, ktorá zostáva ocenená, nie dobrosrdečná lož.
